V našom regióne sme v ostatných rokoch zaznamenali pozitívny vývoj v oblasti cestovného ruchu, na čom má nepochybne svoje zásluhy združenie Oblastnej organizácie cestovného ruchu región Horehronie (ďalej OOCR). O rozhovor sme preto požiadali Ing. Ľuboša Ďurinďáka, predsedu Predstavenstva OOCR región Horehronie a generálneho riaditeľa Tále a.s.:
Pociťujete, že sa vaše zámery napĺňajú?
– Združenie bolo vytvorené pred desiatimi rokmi. Na začiatku to boli len tri podnikateľské subjekty a niekoľko obcí (pôvodne Klaster Horehronie) a mnohí pozerali na nás dosť skepticky. Poslaním nášho združenia je podchytiť čo najviac podnikateľských subjektov z oblasti cestovného ruchu v regióne a spoločne sa snažiť vytvárať pre turistov podmienky, ktoré ich sem budú lákať, budú sa u nás dobre cítiť a budú sa sem radi vracať. Plníme úlohu marketingovej a organizačnej centrály pre svojich členov z odvetvia cestovného ruchu v regióne. Koordinácia rozvoja cestovného ruchu na regionálnej úrovni je v zahraničí bežnou záležitosťou a my sa chceme dostať aj svojimi službami na úroveň zahraničia. Hľadali sme spôsob, ako podporiť cestovný ruch v regióne. Primárne bol nastavený systém, na základe ktorého sú dane z ubytovania, ktoré sú odvádzané obciam, znásobené rovnakým príspevkom zo štátnej kasy na rozvoj cestovného ruchu regiónu. Na škodu je, že niektoré obce tieto finančné prostriedky využívajú na iný účel a tak prakticky prichádzame o možnosť príspevku zo štátu. Mali by odviesť na tento účel aspoň polovicu z uvedených prostriedkov do združenia. Myslím si, že to je veľmi dobrý systém, ktorý má zmysel. Mal by to byť motív aj pre podnikateľov, ktorí dane odvádzajú, pretože vďaka výške odvedených financií sa zvyšuje šanca ďalšieho rozvoja regiónu a následne aj kvalita poskytovaných služieb. Horehronie je veľmi rozmanitý región, či už prírodnými krásami, možnosťami športového vyžitia alebo historickými pamiatkami. Návštevníkom ponúka široké možnosti a nám záleží na tom, aby tu našli, čo hľadajú a aby boli naše služby porovnateľné so svetom. Postupne sa naše rady rozširujú a záujem o spoluprácu podnikateľov v oblasti cestovného ruchu v regióne rastie. Po turistickej informačnej kancelárii (TIK) v Brezne bola zriadená aj v obci Bystrá a v Čiernom Balogu funguje TIK pod správou občianskeho združenia Vydra. V spolupráci s krajskou organizáciou sa podieľame na „servise“ obciam, napríklad pri tvorbe projektov, riešili sme dopravu do športovísk v zimnom období, aj na letné aktivity. Keby som to chcel zhrnúť, poslaním združenia nie je koordinácia hlavných aktivít. Všetci vieme, že „ťahákmi“ v cestovnom ruchu v našich podmienkach je v zime lyžovanie a v lete turistika a golf. No a našou úlohou je marketing a organizácia pri tvorbe podporných aktivít.
Oblastná organizácia je aj koordinátorom regionálnej značky. Môžete nám to priblížiť?
– Vo svete je bežné, že návštevník sa zaujíma aj o tradície destinácie, ktorú navštívi, chce vyskúšať regionálne špeciality, atď. Chceme preto zachovať a udržať tradície kultúrnych hodnôt nášho územia a zároveň podporiť miestnych podnikateľov a zvýšiť odbyt regionálnych kvalitných výrobkov a služieb. Je to na báze dobrovoľnosti. Podnikatelia sa môžu ľubovoľne uchádzať o získanie regionálnej značky, ktorá je udeľovaná po splnení predpísaných kritérií na produkty, výrobky, ubytovacie a stravovacie služby v cestovnom ruchu či služby súvisiace so spracovaním regionálnej poľnohospodárskej produkcie.
Vlani nastalo zložité obdobie, s ktorým nik z nás nepočítal. Narušila pandémia rozbehnutú cestu k úspechu?
– Po vynikajúcom rozbehu zimnej sezóny, došlo 13. marca 2021 k zatvoreniu všetkých zimných stredísk, hotelov a ostatných subjektov cestovného ruchu. Počas letných mesiacov sme zaznamenali celkom úspešné obdobie, vzhľadom na to, že Slováci si zvolili za dovolenkové destinácie rekreačné zariadenia na Slovensku. Od jesene, až do marca tohto roka, bolo všetko opäť zatvorené. Myslím si, že pandémia najviac postihla cestovný ruch. Veľa subjektov sa v tejto oblasti podnikania dostalo na pokraj krachu, či prežitia. A kroky na zmiernenie situácie boli veľmi nepredvídateľné. Nedokázali sme sa pripraviť na zmierňovanie strát. Každý podnikateľ sa snažil chrániť svojich zamestnancov a udržať zamestnanosť. Veď títo ľudia sú to najcennejšie, čím disponujú. Pomoc prichádzala neskoro, chaoticky, a aj keď ministerstvo vyvíjalo snahy pomôcť, vždy to bolo v rámci nejakého konsenzu. Najviac ma mrzí ani nie nedostatočná výška finančnej pomoci, ale to vychádzanie z nejakých nezmyselných schém. Napríklad v Rakúsku dostali podnikatelia finančnú pomoc 80 percent z daňových tržieb z predchádzajúceho roka. My sme síce chudobnejšia krajina, ale myslím si, že ani u nás nebolo potrebné riešiť nejakú mimoriadnu administratívu okolo toho a vytvárať akési nepochopiteľné schémy. Podľa daňových priznaní malo byť stanovené percento pomoci a každý by sa podľa toho vedel zariadiť. Pochopiteľne, bola to situácia, na ktorú nebol nikto vopred pripravený. Ale po prvej vlne, tá druhá už pripravená mohla byť! My sme napríklad vyrobili sneh na zimnú sezónu, náklady sme mali vysoké, ale tržby sme nemali žiadne. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že pre podnikateľov, ktorí sa pripravovali na sezónu, bolo odškodnenie úbohé a tí, ktorí to hneď zabalili, mali väčšiu šancu prežiť. Jednoducho, nechápem, prečo to muselo byť také komplikované. Alebo chybou je, že za každým podnikateľom vidíme podvodníka?
Ako sa javí situácia dnes?
– Teraz sa sezóna rozbieha, no keďže sa blížia prázdniny, ešte stále nevieme, aké obmedzenia nám vláda pripravuje. Obávam sa, že toto leto bude horšie ako vlani, ale to, žiaľ, my nedokážeme ovplyvniť.
Ale zdá sa, že domáci turisti budú vyhľadávať skôr slovenské destinácie. Možnosti v regióne, aj vďaka združeniu, z roka na rok pribúdajú. Predstavíte nám najnovšiu aktivitu podporujúcu cestovný ruch v regióne?
– Za jedinečnú turistickú atrakciu považujeme horehronské cyklodreziny. Túto unikátnu aktivitu sme rozbehli ešte pred pandémiou, no vďaka nezmyselnej legislatíve sme dostali pokutu a ich prevádzkovanie bolo prerušené. Prešli sme si zložitou tortúrou. Ministerstvo dopravy SR nám však veľmi pomohlo tým, že došlo k úprave zákona. Pokuta síce klesla z 30 000 eur, no ešte stále predstavuje 7 000 eur a úradníci za každú cenu chcú obhajovať „svoju“ pravdu a nechcú si uvedomiť, že ich účelom je robiť servis pre občanov a podnikateľov, lebo žijú z toho, čo títo ľudia vyprodukujú. Dôležité je, že cyklodreziny už môžeme legálne používať. Návštevníci prejavujú o túto zážitkovú jazdu veľký záujem. Trasa vedie z Hronca na Šánske a do Čierneho Balogu, po železničnej trati lesnej úzkokoľajky Čiernohronskej železničky, cez krasové územie popri meandroch Hrončianskej doliny, s možnosťou prestupu na vláčik Čiernohronskej železničky. Mimo letných prázdnin je trať a jazda na cyklodrezinách prístupná z Hronca až do Čierneho Balogu alebo z Čierneho Balogu do miestnej časti Dobroč, s rozhľadňou Pustý vrch.
Problémov je stále dosť, ktorý považujete v tomto okamihu pre cestovný ruch v regióne za najakútnejší?
– V poslednej dobe prenikli na verejnosť správy o napadnutí a usmrtení človeka medveďom. Toto začína byť markantný problém pri rozvíjaní cestovného ruchu. Vysoká zver je zahnaná do dolín, lebo sa bojí. Medvede sa premávajú a môže sa stať, že čoskoro sa budú prechádzať aj po hlavnom meste. Medveď je totiž teritoriálny, potrebuje na svoj pohyb šesťdesiat kilometrov územia. Myslím si, že zvaľovať vinu na kontajnery je nezodpovedné. Odborníci tvrdia, že na našom území sa pohybuje okolo 3 500 medveďov. Je najvyšší čas, aby situáciu niekto kompetentný začal riešiť. Zdá sa, že tí, ktorí o tom rozhodujú, si neuvedomujú vážnosť situácie. Svedčí o tom aj nový zákon o ochrane vlkov. Týmto prístupom dosiahneme, že ľudia sa budú báť vyjsť do prírody. Zarážajúce je, že tých, ktorí sú povolaní na to, aby mohli niečo v tomto smere urobiť, nezobudila ani smrť človeka. Toto je obrovský problém, ktorý nás začína trápiť a je to ďalšia reálna hrozba pre cestovný ruch, ktorá nás bude opäť stavať do nevýhodnej situácie oproti krajinám, ktoré nemajú žiadne medvede, ako napríklad Rakúsko, hoci má teoreticky ďaleko lepšie predpoklady na jeho život v divočine.
Chceme naozaj z mladej generácie vychovať ľudí, ktorí budú závislí na počítačoch, bez pohybu, chorľavých a „kŕmených hlúposťami, ktoré sa píšu v médiách“, tak, aby sa dali ľahko ovplyvniť?
V tomto prípade sa desím našej budúcnosti.
