Iný kraj, iný mrav. Dobrá čarodejnica Befana, veľkolepé oslavy či živé drevené polienko. Aj takto vyzerajú niektoré vianočné zvyky vo svete. Pripravili sme si pre vás malú svetobežnú sondu po oslavách Vianoc v rôznych krajinách sveta.
Francúzsko
Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne, doma. Večer si deti položia pred krb čižmy a čakajú, čo im Pere Noel (po našom Ježiško) prinesie. O polnoci sa tradične podáva „reveillon“, čo znamená „prvé volanie dňa“, čiže budíček. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Ježiša Krista. Tento večerný chod pozostáva z ustríc, párkov, opečenej slaniny, hydiny, šalátov, vína, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagiet. Tradície sa líšia vzhľadom na regióny. Na juhu jedia bochník, ktorý rozkroja na v tvare kríža a prvý kus venujú chudobnému človeku. Na severe sú deti obdarované skôr a to 6. decembra na Mikuláša.
Španielsko
Hlavný vianočný pokrm je jahňacina či kozie mäso a v niektorých južných oblastiach morské plody. Katalánci svojim deťom darujú polienko nazývané Caga Tio. Je to polienko s namaľovanou tvárou, nohami a červenou čiapkou, ktoré deti dostanú na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. decembra. Deti sa až do Štedrého dňa musia o toto polienko starať, kŕmiť ho orieškami a na noc prikrývať. Polienko postupom času rastie, čo však každých pár dní menia rodičia za väčšie. Na Štedrý deň mu pohrozia buď hodením do pece alebo výpraskom palicou, ak sa deťom neodvďačí za niekoľkodennú opateru. Nielen deťom ale celej rodine to má priniesť šťastie počas celého nasledujúceho roka.
Vietnam
Popri tradičných náboženstvách ako budhizmus či čínsky taoizmus sa počas francúzskej kolonizácie ujalo aj kresťanstvo. Vianoce sú vo Vietname jedna zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka, spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy. Najprv idú na polnočnú omšu a až potom na štedrovečernú večeru. Na stole nesmie chýbať kuracia polievka a bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding. Deti nechávajú svoje topánky pred dverami a na druhý deň čakajú na darčeky.
Egypt
V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Advent trvá 40 dní, počas ktorých sa ľudia postia a nejedia ani mliečne výrobky. Na Štedrý deň idú všetci do kostola a musia mať oblečené nové šaty. Potom idú domov a jedia tradičnú večeru „fata“ – jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Po večeri idú na návštevu k priateľom a donesú so sebou aj špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľa.
Grécko
Predvianočné obdobie trvá 40 dní, počas ktorých sa, k bežným jedlám, podáva „Christopsomo“ – Boží chlieb, ktorý je podobný našej vianočke. Mnohí Gréci majú namiesto vianočného stromčeka svietiacimi reťazami ozdobenú loď, ktorú vyložia do okna lebo rovno na záhradu. Štedrý deň je 25. decembra a deti počas dňa chodia od domu k domu a recitujú básničky alebo spievajú pesničky, za ktoré sú odmenení sladkosťami. Darčeky prináša svätý Vassilios a to na prelome nového a starého roku, z 31. decembra na 1. januára.
Taliansko
V Taliansku nie je najväčším symbolom Vianoc stromček, ale betlehem. Býva vystavený na námestiach, v kostoloch a samozrejme aj v domácnostiach. Výzdoba a príprava betlehemu je veľmi dôležitá. Darčeky nosí 6. januára dobrá čarodejnica „La Befana“. Podľa legendy sa jej traja králi pýtali na cestu k Betlehemu. Najskôr im to nechcela povedať, no neskôr si to rozmyslela a vydala sa na cestu za nimi. Po ceste však zablúdila a tak každému dieťaťu, ktoré stretla, dala sladkosť dúfajúc, že je to Ježiško, ktorého hľadali králi.
Kuba
V meste Ramedios je Štedrý deň dejiskom festivalu Parrandas. Túto tradíciu zaviedol v roku 1820 miestny kňaz, ktorému sa nepáčilo, že ľudia nechodia do kostola ani na polnočnú omšu. Poslal preto miništrantov na ulicu, aby búchaním na hrnce zobudili ľudí a zavolali ich do kostola. Tradícia pretrvala až dodnes, kedy po polnočnej omši nasledujú ohňostroje, živá hudba na námestiach a tradičné tance.
