Ak nám má internet slúžiť, informácie musíme overovať

 

Smartfón, počítač, notebook, ale napríklad aj inteligentný televízor. Všetky tieto zariadenia nám ponúkajú prístup na internet. Vedeli ste, že priemerný človek strávi na internete každý deň 3 hodiny a 20 minút? Okrem užitočných informácií a zábavy na nás v online svete číha aj mnoho hrozieb.

Preto si vo februári pripomíname Európsky deň pre bezpečnejší internet. Ako sa na internete správať bezpečne sme sa opýtali Ing. Miroslava Šteňa, riaditeľa úseku Prevádzky a služieb ŽP Informatika s.r.o.:

– Život bez prístupu na internet si v tejto modernej „pretechnizovanej dobe“ asi nikto z nás nevie dobre predstaviť. Skoro každá činnosť, ktorú vykonávame, skoro všetko, čo nás obklopuje, je závislé od tejto počítačovej siete. Bezpečný internet, aj napriek technickým opatreniam a masívnemu vzdelávaniu širokej populácie, neexistuje. Je to, bohužiaľ, iba ilúzia. Na každom kroku na nás číhajú riziká, všade sa oprávnene píše o kyberbezpečnosti, len mnohí z nás tieto informácie ignorujú a vôbec im nevenujú zvýšenú pozornosť. Až do času, kedy už je neskoro.

Aj preto je každý rok, v druhý deň druhého týždňa a druhého mesiaca, organizovaný Deň bezpečnejšieho internetu. Táto tradícia začala v roku 2004 a v tomto roku pripadá na 9. februára.

 

Čo je jeho hlavným cieľom?

– Hlavným cieľom projektu je zvýšiť informovanosť o bezpečnejšom a lepšom internete. V krajinách EÚ, ale aj v iných štátoch sveta, sú organizované mnohé podujatia, výnimkou nie je ani Slovensko. Do programu „Deň bezpečnejšieho internetu“ sa každý rok zapája množstvo firiem, politikov či učiteľov, tak dovoľte, aby sme aj my –  ŽP Informatika s.r.o. prispeli niečím zaujímavým a poučným.

Už v minulom článku ohľadom histórie internetu (Podbrezovan 11/2020, pozn. red.) sme sa rozprávali o rizikách, ktoré na nás číhajú pri využívaní týchto služieb. Treba si uvedomiť, že ak nám má všetko, čo nájdeme na internete slúžiť, tak musíme každú získanú informáciu dôkladne prehodnotiť či pochádza z overeného zdroja.

Všetky informácie, ktoré nám niečo oznamujú, typu: “z dôvodu …potrebujeme aby ste si zmenili heslo…., vyhrali ste …., zaplaťte poplatok za doručenie zásielky …”, sú iba podvodné informácie, na ktoré nie je potrebné reagovať. Všetky dôležité úrady, banky a inštitúcie s vami komunikujú buď klasickou poštovou službou alebo cez služby elektronickej schránky, s autorizáciou cez občiansky preukaz s pinom.

 

Proti podobným rizikovým e-mailom je chránená aj počítačová sieť v ŽP.

– V sieti ŽP a.s. boli implementované určité technické opatrenia, ktoré dokážu zabrániť tomu, aby aj ak podľahnete pokušeniu kliknúť na takéto adresy, ste alebo sme nemuseli „roniť slzy“. Úlohou týchto technických opatrení je ochrana pred neželanými stránkami a e-mailami. Tieto systémy fungujú na takzvaných blacklistoch, t. j. adresách, ktoré sú neželané alebo ktoré obsahujú nežiadúci obsah. Takéto web stránky alebo e-maily sú potom pre používateľov zablokované.

Aktualizácia týchto blacklistov je ale krok pozadu oproti aktivitám hackerov, takže užívateľ sa musí hlavne spoliehať na vlastný rozum a úsudok. S používaním internetu doma je to už o čosi horšie, ak naviac nemáte na počítači nainštalovanú antivírovú ochranu, prípadne firewall, tak sa o prístup na internet radšej ani nepokúšajte.

 

Aké základné „pravidlá“ by sme na internete mali dodržiavať?

– Odporúčam, aby ste sa držali nasledovných zásad:

– všetko čo je zadarmo je podozrivé,

– na sociálnych sieťach rozmýšľajte dvakrát opatrne, obsah zdieľajte rozumne a nastavenie Wifi siete nechajte na odborníkov,

– heslá vyberajte dôkladne a raz za čas ich meňte,

– neotvárajte alebo neklikajte na podozrivé pošty, ak vám príde pošta od známej osoby, ale je podozrivá, preverte si jej opodstatnenosť iným kanálom ako cez e-mail,

– pozor na reklamu, zálohujte si dáta, dajte prednosť stránkam s bezpečným protokolom teda stránkam začínajúcim „https://“ pred stránkami „http://“,

– osobné údaje neposkytujte na nezabezpečené stránky s protokolom http, ak od vás bude chcieť niekto telefonicky (napr. zamestnanec Microsoftu, zamestnanec banky, minister atď.) nejaké osobné alebo počítačové údaje, neodpovedajte a hovor ukončite.

Ilustračné foto: ShutterstockZvlášť obozretní by sme mali byť v tejto ťažkej pandemickej situácii, kedy sa do online priestoru okrem aktivít populácie presúvajú aj podvodníci, ktorí využívajú strach, obavy a nepozornosť obetí. Páchatelia zneužívajú situáciu a ponúkajú na e-shopoch podvodné produkty, objavujú sa šmejdi s úmyslom vylákať peniaze na záchranu príbuzného, „phishing e-maily“ ktoré sa snažia vylákať osobné alebo platobné údaje.

Buďte opatrní, tak ochránite seba a nám nenarobíte starosti.