Za dva týždne ošetrili viac ako 1 200 pacientov

Prvá polovica februára, najmä jeho začiatok, bola charakteristická chladným počasím. Teploty sa pohybovali hlboko pod nulou a pribudlo aj niekoľko centimetrov snehu. Milovníkov lyžovania a zimných športov vylákalo počasie na hory. Zvýšený počet ľudí na svahoch a v prírode znamenal aj častejšie výjazdy záchranárov. Sneh komplikoval situáciu i na cestách, kde dochádzalo k pravidelným kolíziám. Podľa Jany Niklovej, vrchnej sestry na urgentnom príjme Nemocnice s poliklinikou v Brezne, bola väčšina pacientov ošetrená na mieste, ďalší boli hospitalizovaní v príslušných nemocničných oddeleniach.

„Za prvé dva februárové týždne sme v rámci urgentného príjmu ošetrili viac ako 1 200 pacientov. V chirurgicko-úrazovej ambulancii to bolo aj 57 detí. Najčastejšie išlo o akútne úrazy, rôzne zlomeniny, úrazy hlavy, popáleniny a bolesti brucha,“ upresnila.

V mnohých prípadoch išlo aj o vážnejšie stavy a boli nevyhnuté ďalšie úkony. „Za spomínané obdobie sme museli hospitalizovať takmer päťdesiat pacientov s bolesťami brucha a viacerých urgentne operovať. Pribudli aj viac ako dve desiatky ľudí s ťažkými zlomeninami.“

Vrchná sestra pripomenula, že práve teraz je obdobie, kedy prichádza do hôr mnoho návštevníkov. Navyše, od pondelka 20. februára sú v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji jarné prázdniny. A práve región Horehronia a Nízkych Tatier je obľúbeným miestom, kde obyvatelia zo spomínaných kútov Slovenska trávia svoj voľný čas. „V tomto čase evidujeme mnoho športových úrazov, ale prijímame i pacientov, ktorí k nám prichádzajú po dopravných nehodách,“ doplnila.

Zahraniční turisti

Väčšina ošetrených pochádzala z regiónu Horehronia alebo z blízkeho okolia. Medzi ľuďmi, ktorí sa nedobrovoľne ocitli na urgentnom príjme breznianskej nemocnice, bolo 70 pacientov z iného ako Banskobystrického kraja. Medzi nich sa zarátali aj návštevníci zo zahraničia.

Rušné obdobie vládlo i na neurológii. „Za prvé dva februárové týždne sme zaevidovali sedemnásť akútnych ošetrení s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Keď k nám pacienti prídu, musíme ich okamžite a bez odkladu riešiť. Zároveň ich monitorujeme na neurologickej jednotke intenzívnej starostlivosti,“ pokračovala J. Niklová. Nevyhnutnú hospitalizáciu a infúznu liečbu si vyžadovalo aj takmer 70 pacientov s bolesťami chrbtice a ľudí s obmedzenou pohyblivosťou.

„V internej ambulancii zasa prevládali bolesti v hrudníku. Pokiaľ nie je akútny preklad do Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici, pacientov prijímame na internú jednotku intenzívnej starostlivosti. Tu ich monitorujeme a liečime. Za posledné dva týždne bolo takýchto prípadov 70,“ doplnila J. Niklová.

Vysoká úroveň starostlivosti

Z uvedených čísel vyplýva, že zachovanie nemocnice v Brezne v druhej úrovni siete nemocníc je nanajvýš účelné. Desiatky pacientov prijatých každý deň by po preradení do prvej úrovne museli odvážať do okolitých zdravotníckych zariadení.

„Z toho dôvodu nemôžeme súhlasiť s preradením breznianskej nemocnice do prvej úrovne. Naša nemocnica poskytuje starostlivosť a výkony na vysokej úrovni. Limitovanie výkonov, hospitalizácií a určovanie doplnkového programu v akom máme poskytovať zdravotnú starostlivosť, je neprípustné a nemôžeme s tým súhlasiť. Ako už bolo povedané, v prípade nezohľadnenia špecifík nášho regiónu a nemocnice bude ohrozená dostupnosť ošetrenia do 30 minút a vzniká riziko, že niektorí pacienti sa ho ani nemusia dočkať,“ upozornila J. Niklová a dodala: „Znovu opakujem. Prípadné zrušenie či obmedzenie činností niektorých oddelení zníži dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preradením Nemocnice s poliklinikou Brezno zároveň budeme mať problém s náborom nových kvalifikovaných lekárov a sestier.“